Sekce pěstitelů sukulentů - SPS

Portulaka zeleninová siata je u nás známa aj pod ľudovými názvami šrucha zelená - siata, kuria noha či portulák. Domovom portulaky je Afrika a India. Vie sa, že ako jedlo bola konzumovaná už pred 2000 rokmi v Indii a Iráne, ale jej semená boli nájdené aj v oveľa starších ľudských obydliach. V staroveku bola portulaka považovaná za magickú rastlinu a slúžila na zaháňanie zlých duchov. Už pred dvetisíc rokmi bola využívaná ako liečivá rastlina. Dioscorides opísal jej liečivú silu: protizápalové(oči) a analgetické (bolesti hlavy) a protihlístové účinky, zvláčňujúce a upokojujúce, liek proti horúčke (šťava). Okrem zmieneného antickí Rimania používali portulaku na ošetrenie červienky, ako liek proti skorbutu a pri bolesti žalúdka. Africkí Zuluovia ako dávidlo a austrálski Aborigieni ako chutný zelený šalát. Podobne ju využívajú aj Číňania, Francúzi, Taliani a Angličania. Z botanického hľadiska rod Portulaca zahŕňa niekoľko dužinatých druhov. Portulaca oleracea je jednoročná bylina obľubujúca slnečné stanoviská. Je poliehavá, ale pri hustejšom výseve môže dosiahnuť výšky 10 – 30 cm. Patrí medzi listové sukulenty, listy má klinovito usporiadané. Rastie veľmi rýchlo. Zhluk žltých kvetov, obsahujúcich 4 až 6 lupeňov, vykvitá v lete. Po odkvitnutí vznikajú tobolky plné semien. Semená sú tmavé a lesklé. Rastlina má rada piesočnatú pôdu. Na južnom Slovensku rastie aj vo voľnej prírode, v záhradách je považovaná za burinu. No v iných krajinách, ako je napr. Nemecko a Turecko je pestovaná v čistej kultúre, v Holandsku zase podobne ako u nás žerucha. Vzhľadom na to, že je bohatá na minerály, až 95% obsahu vody a glejovitý obsah, má zvláčňujúce a upokojujúce vlastnosti pre močový mechúr a trakt, využíva sa aj na reguláciu činnosti čriev, znižuje obsah tukov v krvi, napomáha hojeniu rán a vredov, ako aj popálenín. Tiež sa o tejto rastline hovorilo, že „tlmí túžbu smilniť“. Tento postreh neskôr potvrdzujú aj ďalší autori a zmieňujú o obmedzení pohlavného pudu. Tieto antiafrodiziatické účinky spôsobuje prítomnosť norepinefrinu, ktorý je príčinou redukcie prietoku krvi cez zúženú hlavnú artériu. Prášok z portulaky obsahuje vysokú hladinu esenciálnych mastných kyselín omega-3 a omega-6 – zabraňujúcim ochoreniu, pektín, ktorý znižuje cholesterol, vlákninu - podporuje účinnú elimináciu toxínov a podporuje správnu funkciu imunitného systému a tým znižuje riziko vzniku vážnejších ochorení, vitamíny a minerály fosfor, zinok, kremík, meď, kalcium, magnézium, mangán, železo a má nezvykle vysokú hladinu draslíka, antioxidanty C,E - ochrana pred volnými radikálmi, ktoré poškodzujú a ničia zdravé bunky /sušená portulaka má približne 5x vyšší obsah vitamínu E ako špenát/, koenzym Q 10 - potláča proces starnutia, hormón Noradrenalín - podporuje činnosť žliaz, Dopa a Dopamin (svalový relaxant), carbohydráty – urýchľujúce premenu vnútorného spaľovania a glutation. Pre svoju výživovú hodnotu býva odporúčaná ako doplnok dietetického príjmu. Veľa lekárov odporúča 9-15 g drveného prášku z portulaky, alebo 30-60g čerstvej pre ústne podanie. Viac prášku možno vmiešať do masti a tým aplikovať na kožu.Stonka aj listy sú jedlé a môžu sa konzumovať ak čerstvý šalát. Vhodné sú mladé a ešte krehké výhonky, ktoré majú osviežujúcu a mierne slanú chuť. Po zakvitnutí strácajú listy svoju pružnosť a dostávajú ostrú chuť, preto sa odporúča vysievať na etapy s postupným zberom. Mladé dužinaté listy sa používajú ako korenie do zeleninových pokrmov, jarných šalátov, smotanových polievok a jedál, majonéz, rybích šalátov, bylinkového masla, vaječných šalátov a podobne. Taktiež sa môže pripravovať dusená, ako hlávková kapusta, či špenát. Dužinaté listy a stonky sa dajú nakladať do octu. Pri tepelnom spracovaní ale listy rýchlo strácajú arómu, a preto sa častejšie pridávajú až do hotových jedál.

Marcela Rusňáková