Jdi na obsah Jdi na menu
 


Grahamia coahuilensis (Wats.) Rowl.

19. 12. 2009

 

Priznám sa, už od apríla sľubujem tvorcom tohto webu, že im pošlem krátky článok o pozorovaní Grahamia coahuilensis v prírode. Vždy je však niečo dôležitejšie, než splnenie sľubu kamarátom...Grahamia coahuilensis Keď som však zbadal, že sa v galérii fotografií objavila Grahamia coahuilensisG. vulcanensis, bolo mi jasné, že je to akýsi pokyn na rozkývanie sa. Áno, išlo len o to, rozkývať sa. V hlave už bolo „vsjo jasno“, fotografie lepšie nebudú, tak načo čakať!

Chodím do Mexika už vyše 16 rokov, skoro každoročne, a niektoré roky aj viackrát. Stále som preto čakal na chvíľu, keď uvidím, konečne aj v prírode, rastlinu podobnú mojim obľúbeným anakampserosom. To čakanie sa mi naplnilo až na jar 2009.

So skupinou čiastočne kaktusárov, ale predovšetkým milovníkov prírody vo svojej komplexnosti, som sa dostal na lokalitu pri mestečku Arteaga, v Coahuile, kde som im chcel ukázať nádherné kaktusy Thelocactus macdowellii. Na jeseň 2008 sme tam obdivovali niekoľko desiatok vyspelých rastlín, ktoré vlastne chodím pozorovať od jari 1995. Nepribúdal počet ich kusov, ale boli čoraz krajšie a krajšie, takže bolo na čo pozerať. Na lokalite som však zažil doslova šok – po vytrvalom hľadaní som našiel jednu-jedinú rastlinu, aj to asi 50 m od miesta ich pôvodne hojného výskytu, skrytú bežnému pohľadu za kameňom a pod väčším zoskupením rastlín Selaginella sp. Grahamia coahuilensis Návrat k autu bol preto viac než depresívny. Možno aj kráčanie so sklonenou hlavou spôsobilo, že som zrazu uvidel drobné fialové kvety vyrastajúce spomedzi kameňov a zo štrbín skál. Bol som tu šiesty raz a nikdy som takéto kvety nevidel. Ešte skôr, než som sa k nim sklonil, mi bolo jasné, že tie kvety mi niečo pripomínajú... A s dokľaknutím sa to potvrdilo – je to kvet anakampserosu. A o ďalšiu chvíľu sa mi v mysli vynoril aj názov rodu a druhu – Grahamia coauhilensis. Utkvel mi v pamäti aj preto, lebo som pred rokmi redigoval text J. J. Haldu do Atlasu sukulentov. Už vtedy sa mi zdalo neuveriteľné, že by niečo také „africké“ mohlo rásť aj v Mexiku. Potom som však v literatúre našiel dostatok textov o tom, že čeľaď Portulacaceae, kam táto grahamia patrí, je rozšírená aj v Južnej Amerike, v Austrálii, vo východnej a južnej Afrike (mám však na mysli len rastliny okolo Anacampseroteae – rody Grahamia, AvoniaAnacampseros).

Rastlinky z Arteagy plne zodpovedajú popisu druhu – kvety sa otvárajú poobede, majú priemer asi 1,5 cm, sú solitérne. Na koreň sme sa nepozreli, ale má mať mrkvovitý či stlačený redkvičkovitý tvar s priemerom 1,5 cm, občas vytvárajúci aj bočné mrkvovité výrastky. Má mať veľmi blízko k austrálskemu druhu Grahamia australiana, ktorý sa má odlišovať dlhším kvetom, inak tvarovanými krídelkami na okrajoch semien a tým, že sa otvára už pred obedom. Ľahko sa rozmnožuje odoberaním semenáčikov, ktoré vznikajú spontánnym rozsevom semien v okolí dospelej rastliny. Bližšie preskúmanie terénu, kde som našiel kvitnúce rastliny (niekoľko desiatok) ukázalo, že nekvitnúce ich doslova nemožno nájsť. Nikdy nepretŕčajú nad okolité kamienky, listy sú husto natlačené na stonku, sú hnedasto sivé, len občas nejaký lístok vidno na pozadí bielo sfarbených kamienkov. Aby ste ho však zbadali, musíte mať nos skoro pri zemi. Podľa všetkého sme boli na lokalite na začiatku masového kvitnutia, pretože napriek pozornému preskúmaniu plochy cca 250 x 80 m sme nenašli ani jeden zrelý plod. Ktože by ho však aj bral...

Na záver trochu úradníčtiny: Grahamia coahulensis mala pred tým pár iných mien. Najskôr ju S. Watson popísal ako Talinum coahuilensis, Grahamia coahuilensis potom sa ocitla v rode Talinaria, ako T. coahuilensis P. Wilson, a Brandegee ju nanovo popísal ako Talinaria palmeri. Všetko uviedol na pravú mieru Gordon Rowley svojou prácou Anacampseros and Allied Genera – A Reassessment. Presunul 5 druhov z rôznych rodov (Anacampseros, TalinopsisTalinum) do rodu Grahamia, kde dovtedy bol len druh G. bracteata Gillies ex Hook. Jeho riešenie vydržalo dodnes, a keďže nejde o nejaký vychytený rod, ktorý by prepisovačom mien priniesol nejakú tú svetskú slávu, je šanca, že tak ešte dlho zostane.

Igor D. Dráb, www.cactaceae.eu

 

 

Snímky: Igor D. Dráb na lokalite Arteaga, Coahuila.

 

 

Kto si chce o rastlinách z rodu Grahamia prečítať viac, môže siahnuť po nasledovnej (odporúčanej a aj dostupnej) literatúre:

Halda, J. J. (1999): Grahamia coahuilensis. Atlas sukulentov III.(1999):102.

Rowley, G. D. (1994): Anacampseros and Allied Genera – A Reassessment. Bradleya 12(1994):105-112.

Rowley, G. D. (1995): Anacampseros, Avonia, Grahamia – a grower´s handbook. BCSS, s. 63-68.

Rowley, G. D. (2002): Grahamia in Eggli, U.: Dicotyledons. Springer Verlag, s. 386-388.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

New site for Grahamia coahuilensis

(Fernando Carlin, 4. 5. 2010 6:54)

Hola, son Fernando Carlin, Vivo en San Luis Potosi, recientemente encontre esta especie en el poblado de huertecillas, Vanegas, San Luis Potosi, sobre terrenos calizos. Asociado a matorral rosetofilo. Casi me vuelvo loco tratando de saber su identidad. Gracias. Si quieres algunas fotos contactame carlincastelan@yahoo.com